Dni ako komíny

Pamätáš na koncerty na Hlavnom námestí?

Kapely rástli ako huby po daždi!

V sladkom lete roku 91 ešte

Hmi

Bratislava bola skanzen.

Nič, len známi, žiadne reklamy, opadaná omietka,

mafiáni v plienkach, to bola krása,

keď hrala Kosa z nosa

a zámky v hlavách roztvárali sa.

Stáli sme pri fontáne so Stankom Bachledom,

od fontány príjemne vialo chladom,

zrazu to mnou len tak prebehlo zhora nadol,

všetko sa stretlo v jednom bode a mňa napadlo:

R: Dni ako komíny, ako tulipány,

s dlhými nohami, sú pred nami,

dni ako komíny, ako tulipány,

s dlhými nohami sú pred nami!

Jasné, boli to básne od Cummingsa,

priniesol ich sám Pánboh z Kosy z nosa,

ten keď hral na gitare tak sa nám zahmlievali

oči ako sklá na Mliečnom bare.

Milujem reálie, tie staré,

ale nebudem si nasadzovať ružové okuliare.

Všeličo s nami bolo choré v tých časoch,

pamätáš na moje komplexy s hlasom?

Dobre, vravel si, ty nie si Pavarotti,

slabým hlasom povedz silné vety,

aj keby všetci mali silnejší hlas ako ty,

ja verím v silu slov,

ja ti verím, Piussi!

R:

Pamätáš na koncerty na Hlavnom námestí?

Kapely rástli ako huby po daždi!

V sladkom lete roku 91

ešte Bratislava bola skanzen,

nič len známi, kamaráti, koncerty,

kapely v ktorých hrali ľudia ako ja a ty!

To už snáď nie je ani pravda, to sa len tak zdá!

To bola naša naivná sloboda!

A tým, čo ju vzdali, čo im chceš rozprávať?

Vrhli sa do vody, tak asi chceli plávať!

Mali svoje dôvody, nik im to nemá za zlé,

žite si ďalej v tom svojom želé...

R: