Bufet Viola

Bufet Viola bol vždy vývarovňou pre starých ľudí

iba pichne keď ten pocit zrazu k tebe zablúdi

tu nehľadia si do misiek už si hľadia do očí

Že koľkokrát sa s nami táto zem ešte otočí

A hneď vedľa stojí espresso

Tam sa vozia v taxíkoch dievčatá

čo večer ľúbia aspoň v siedmich jazykoch

z nudy drobia do činzána šminky z rias a z obočí

Stav sa koľkokrát sa s nimi taxikár do hotela otočí

Niekoho vraj v noci zbuili na námestí Slobody

Pre pár drobných, že viac nemal, a že sa vôbec narodil

Tak to býva keď sa hlúposť vleje z hlavy do kostí

Kde sa rodí stará známa radosť z cudzích bolestí?

Bufet Viola bol vždy vývarovňou pre starých ľudí

iba pichne keď ten pocit zrazu k tebe zablúdi

tu nehľadia si do misiek už si hľadia do očí:

Koľkokrát sa s nimi táto zem ešte otočí